PREČO AZORY?
Pred pár rokmi som ako letuška mala 2-dňový prestup na Azoroch, súostroví v uprostred Atlantiku. Nič okrem oddychu medzi letmi som neočekávala. Azory ma však očarili a odvtedy ich radím medzi top destinácie.
Portugalské ostrovy ostávajú stále viacmenej skrytým klenotom Európy. Nejedná sa o exotiku v klasickom ponímaní, teploty sú tu celoročne na úrovni teplej jari s dostatkom vlahy. Vďaka tomu je prechádzka ostrovmi je ako prechádzka botanickou záhradou. Mix rastlín, kvetov, stromov odkazuje na všetky kontinenty sveta.
LETY
Výhodou, hlavne v dnešnej dobe je, že súostrovie patrí Portugalsku, tým pádom cestovaním ostávame v EU. Dostaneme sa tam z Portugalska. Čiže je potrebný prestup v Porto alebo Lisabone. Ja odporúčam Porto ako prestupné letisko, nakolko je menšie, ušetríte čas při vyzdvihovaní batožiny a check-ine. Naopak, Lisabon je velké medzinárodné letisko, kde je potrebné počítať s dlhšou dobou na prestup. My sme leteli do Ponta Delgada (hlavné mesto ostrovov) so SATA Azores Airlines a bol to príjemný 2-hodinový let. Všetko na čas, nové lietadlo, veľa miesta. Okrem SATA lieta na Azory samozrejme TAP ale aj například Ryanair (z Lisabonu, Porta, Londýna, Manchestru) alebo EasyJet.
DOPRAVA NA OSTROVE
Jedinou schodnou možnosťou je auto – na letisku sa nachádzajú viaceré autopožičovne. Šoférovanie a orientácia na ostrove je jednoduchá. Na ostrove premávajú aj autobusy, avšak len medzi mestami, nie na turistické miesta.
SAO MIGUEL
ITINERÁR – 5 dní
Pozn. Miradouro=vyhliadka. Pri cestách, najma při pobrezi a na sopkách sa nachádzajú miradouros – vyhliadky, často vybavené posedením na piknik, toaletami apod.
DEŇ 1
BOCA DA INFERNO
MIRADOURO DO CERRADO DAS FREIRAS
Do navigácie zadáváme Lagoa do Canario a Boca da inferno, a to s velkým očakávaním, nakoľko vo všetkých blogoch čítam, že je to tá naj vyhliadka. Čoskoro zisťujem že to má jeden háčik. Na Sao Miguel je mnoho jazier v kráteroch sopiek. Jazero sa nachádza v západnej časti ostrova v sopke a vyhliadka je teda na samom vrchole sopky. Čím viac sa autom blížíme k vrcholu, tým menej vidíme. Najprv hmla, potom už niečo čo by som ani hmlou nenazvala, skrátka mlieko a nevidíme vlastne na špičku nosa. Usmev mi zamrzol na tvári a z vyhliadky Boca da Inferno nič nebolo. Ako sa tomuto vyhnúť? Jednoducho – pozrieť si aktualne počasie na webkamere (https://www.visitazores.com/fr/webcams).Vo vyšsích nadmořských výškách je totiž často hmla. Nálada sa mi čoskoro zlepšila – tak ako sme do hmly vošli, len pár metrov nižšie a už sme opať vyšli, tentokrát sa nám otvoril nádherný výhľad na jazero Agul aj na mestečko Sete Cidades, a to z vyhliadky „Miradouro do Cerrado das Freiras“. S prvými zábermi schádzame k jazeru, okolo ktorého sa chvílu prechádzame.
SETE CIDADES
V mestečku Sete Cidades sa nezastavajume, cestou minieme sympatický kostolík ( Igreja de Sao Nicolau). Za mestom, vyšsie však spozorujeme vyhliadku Miradouro da Lomba do Vasco. Je iná než ostatné, nie je tam výhľad na jazero, ale z jednej strany údolie a z druhej v diaľke more. Mimochodom, ak si len jednu vec chcete spojiť s Azormi, bude to jednoznačne krava. Toto zviera si tu žije snáď lepšie ako v Indii. Kravičky sa pasú na lúkach s tou najkrajšou zelenou trávou akú si len viete predstaviť. A sú všade, neprehliadnuteľné. Pasú sa voľne, žiadne ohrady, napriek tomu nestratia sa. Veď kam by išli z tohoto raja?
Pokračujeme smerom k oceánu. Západný cíp ostrova, na vyhliadke Miradouro da Ponta do Escalvado si predstavujem že tým smerom „neďaleko“ je Amerika a rozmýšlam, že námorníci plaviaci sa medzi Európou a Amerikou musia byť vďační za tieto ostrovy uprostred oceánu.
MOSTEIROS
Obedná prestávka na pláži v meste Mosteiros. Je tu viacej plážičiek s čiernym pieskom a skalami. Aj keď mori sa v novembri nikto nekúpe, zopár miestnych sa tu združuje na drink a pokec, iní zas len polihujú na deke. Slnko svieti. Piscines naturais Caneiros – prirodné bazény. Pri pohľade na pobrežie pochopím. Skutočne – zoskupenie skál a kameňov vytvára na pláži tvar okrúhlych plytkých bazénov, ktoré pravidelne premýva morská voda.
PONTA DA FERRARIA
Jednoznačne vrchol programu. Že sa budeme kúpať v decembri v Atlantiku sme teda nedúfali, stalo sa to realitou hneď prvý deň. Ponta da Ferraria je na uplne západním cípe ostrova. Najprv vidíme zhora klasický termálny bazén a v dialke maják. Třeba zísť prudko klesajúcou cestou k pobrežiu na parkovisko. Sledujeme ludí, ktorí sa prechádzajú okolo sopky, niektorí zbierajú lávové kamene. V tom zbadáme prezliekacie kabínky a ľudí pobehujúcich v plavkách a kúpajúcich sa v lagúne. V skutku, vodu v lagúne ohrieva sopka, je to termálna voda s teplotou cca 60 stupňov, vďaka vlnám z oceánu je však schladená na příjemných cca 40 stupňov. Do lagúny vojdeme rebríkom a necháme sa unášať vlnami v lagúne takmer dve hodiny. Rada nad zlato: v aute majte vždy zbalené plavky a utěráky, pretože termálních kúpalísk je na ostrove viacero.
DEŇ 2
V tento deň sme sa prešli asi najviac. Kto neholduje chodeniu, odporúčam preskočiť prvý bod programu – Lagoa Congro a ísť rovno na Lagoas das furnas.
LAGO CONGROA
Toto je menej turistické miesto. Jazero s pokojnou dokonalo zrkadlovou hladinou. Nachádza sa uprostred ostrov. Prvá poznámka – auto zaparkovať radšej na krajnici cesty pred odbočkou „Lagoa Congro“. Pre mohunejšie autá možnosť zabočiť na príjazdovú blatenú cestu, po cca 100m sa nachádza miesto na parkovanie. Ďalej už len pešo – treba pokračovať ešte rovno až uvidíme odbočku do lesa. Nasleduje prechádzka prudko klesajúcim lesným chodníkom (zostup do kráteru). Ano, tento prudký zostup bude potrebné neskor opať vystúpať. Samotné jazero na dne krátera je ako zrkadlo. Pokojné. Čisté. Na malom kamennom výbežku si urobíme zopár fotiek, chvílu rozmýšlam, či sa dá prejsť jazero dokola, ale chodník nie je velmi schodný.
LAGOAS DAS FURNAS A CALDEIRAS DAS FURNAS
Je to také peklíčko v raji. Síra a jej výrazný odór sa vznášajú na brehu krásného tyrkysového jazera. Tentokrát sa nejedná o termálne kúpanie, ale o termálne varenie. Do zeme sú vyvrtané diery akurát s premierom hrnca. Recept je jednoduchý. Do hrnca dáte maso a zeleninu a šup s tým do horúcej sírovitej země na niekolko hodín. Táto špecialista sa podáva v najluxusnejších hoteloch ostrova. Na pozretie tejto atrakcia zblízka po nás však mladí študenti pýtajú 3 eur. Pýtam sa, či je to nejaká pasca na turistov. Inak popri samotnom Lagoas das furnas vedie prijemný chodník. Najkrajšie fotky a výhľad na jazero aj caldeiras je z vyhliadky Miradouro Pico do Fero. My sme sa tam zastavili autom ešte predtím než sme zišli k jazeru, ale je možnosť aj turistiky, teda tam vyšlapať strmým lesným chodníkom od jazera.
TERRA NOSTRA
V tento deň sme sa už nachodili dosť, a tak by to chcelo nejaký termálny kúpeľ. Mierime do parku Terra Nostra, cca 5 minút autom od jazera Lagoas das Furnas. Pri vstupe to vyzerá ako klasický park, ale jedná sa o kombináiu botanickej záhrady a kúpeľov. Najrv, teda ešte suchí, prechádzame roznymi zákutiami parku. Pri vzhliadnutí termálneho bazéna ostávame na pochybách. Voda je žltá ako kurkuma a úplne nepriehliadná. Smrdáky sa nechytajú. Na tieto kúpaćky som si naštastie vzala staré plavky na vyradenie. Do vody sa nakoniec odvážime, teplota je příjemná. Okrem hlavního bazéna sú tu aj „jacuzzi“ – menšie bazény v prírode. Při bazénoch sa nachádzajú vonkajšie sprchy a kabínky, ale velky luxus nečakajte. Každopádne toto kúpanie na Sao Miguel sa mi pozdáva…
Terra Nostra
DEŇ 3
RIBEIRA GRANDE A SEVERO-VÝCHODNÉ POBREŽIE
Tretí deň sme už boli celkom uchodení. Moj priatel zahájil tichý protest, z ktorého som mala usúdiť že dnes bude oddychový deň. Napokon to bol však celkom adrenalín. Plán bol prejsť autom severné a východné pobrežie. Na Severe sa nachádza město Ribeira Grande, v ktorom okrem návštevy početných kostolíkov, odporúčam obchod s domácími likérmi- Licores Mulhes de Capote. Pani na predani vám ochotne dá okoštovať z každého a o výber suvenírov nie je núdza.
MOINHOS A ČAJOVÉ PLANTÁŽE
Bohatší o pár alko suvenírov sa vyberáme smerom severo-východ – Miradouro San Iria. Ako na mnohých vyhliadkach, aj miestni sa tu zastavujú na obedný piknik v spolocnosti mačiek, ktore dojedajú čo spadne. Zo San Iria máme výhlad teda na oceán zo severnej časti. Tento deň je oblačno, a všade je prekvapivý klud. Taký aký podla mňa na kontinentálnej Európe nenájdete. Ďalej sa zastavujeme na neďalekej pláži Moinhos. Pozor zjazd k parkovisku při pláži je pomerne strmý a to nebude jediný strmák dnes, takže odporúčam skúseneho vodiča. Pláž je piesočná, pekná, dobře vybavená, viem si predstaviť, že v lete tu musí byť nátresk. Veď aj teraz v decembri tu zdaleka nie sme sami. Při pláži sa nachádza dobrý bufet s výberom chutných sendvičov, zákuskov a konečne pravej kávy.
Vedeli ste ze aj v Európe sa nachádzajú čajovníkové polia? Vo fabrikách (Fabricá Chá Porto Formoso) pri plantážach si možte nielen spraviť fotky ako zo Srí Lanky ale najma zakúpiť tento európsky sypaný čaj.
NORDESTE
Dostávame sa k severo-východnému pobrežiu, mestečko Nordeste. Zaparkujeme to pred informačou kanceláriou, kde nám odporučia výlet k majáku Farol do Arnel. Dá sa tam ísť peši z Nordeste ale my už volíme pohodlnejšiu alternativu – autom na Miradoudo Farol do Arnel. Z tejto vyhliadky vidíme maják ku ktorému sa dá zísť. Je tam velmi prudká cesta, v žiadnom prípade neodporúčam schádzať autom, jedine pešky. Jasné, výstup naspať na parkovisko je výšlap ale ten výhlad při majáku stojí za to. Divoké pobrežie s vodopádom a nekonečný oceán, tento krát je niekde v dialke aj Slovensko..
Je december a stmieva sa skoro, napriek tomu neodoláme poslednej zastávke na „Miradouro da Ponta Dosossego“ s parkom a květinovou záhradou. S priatelom si vyhádam, že „okruh“ dokončime a do hotela sa vrátíme tak že budeme pokračovať cestou smerom na juh. Velmi zlé rozhodnutie, ktoré čoskoro olutujem. Zotmelo sa rýchlejšie než som čakala a tak sme šoférovali tmavou horskou cestou s milión prudkými zákrutami, v každej som sa držala sedadla, som neverila, že to vytočíme. Keďže sa jednalo o horskú cestu, padali na ňu skaly, kamene, jednému balvanu v strede cesty sme sa vyhnut nedokázali. Na druhý deň sme skonštatovali poškodenie podvozku.. Skutočne sa mi ulavilo, keď sme došli po nekonečnej jazde naspat do hotela.
DEN 4
LAGOA FOGO
Opať sa jedná o jazero v kráteri. Sopečný masív Agua de Pau je približne v strede ostrova a siaha do pomerne velkej nadmorskej výšky, takže odtiaľ vidno celý ostrov na všetky svetové strany. Zrazu sa ostrov javí menší. Na vyhliadke na jazero Lagoa Fogo si medzi instagramermi vybojujeme miestečko na peknú fotku a potom pokračujeme autom do nedalekého CALDEIRA VERDE. Je to park a zároveň termálne kúpele. Pamatajte – plavky a uterák třeba mať na Sao Miguel vždy poruke v aute. Vstup do parku s kúpaním stojí 8 eur, bez kúpania polovica. Ideme do toho, v parku sú prírodné bazény – jeden so studenejšou vodou cca 25 stupňov celzia a 3 bazéniky s horúcou vodou.
DEN 5
PONTA DELGADA
Auto sme zaparkovali v nákupnom centre Atlantico a vydali sme sa smerom „nadol“ cez botanickú záhradu ANTONIO BORGES, v ktorej sa nachádzajú exotické stromy – opať výhoda klimatických podmienok Azorov – všetko sa tu ujme. Potom von z parku smerom ku prístavu. Cestou do prístavu prechádzame popri PORTAS CIDADE a takisto kostola Sao Sebastiao. V prístave sme si sadli na terasku a za symbolických pár eur sme si dali kafe, croissant, sandwich. Bežné reštaurácie, kaviarne sú tu cenovo oveľa prijateľnejšie než napríklad v Bratislave. Pri pohľade na oceán ponad ktorý na druhý deň odletíme spať na kontinent nám začalo byť smutno za ostrovom. Ešte posledný večer. Posilnení kofeínom sme vošli do pevnosti Sao Bras. Dodnes neviem či tam je platený vstup alebo nie. Při vstupe sedel nezaujate za okienkom nejaký vojak ale nič nám nehovoril. Súčasťou pevnosti je vojenské muzeum. Potom sme sa už naozaj vrátili cez historické centrum do nákupního centra a na hotel.
Na druhý deň ráno už nás čakalo len vrátiť zapožičané auto na letisku a sadnúť na lietadlo Azores airlines směr Lisabon.
Azory sú ako liek. Na stres, hluk, zmatok. Lekár by ich mal predpisovať ako prevenciu burnoutov.